• Terapia pevným objatím

        • Bezpodmienečná láska je jedna zo základných životných potrieb človeka. Terapia pevným objatím sa používa pri zmierňovaní prejavov detí s autizmom. Rozšírené sú tu však aj iné problémy – manželské konflikty, vzťahy medzi dospelými a ich žijúcimi či zosnulými rodičmi sa táto terapia stala účinnou pri poruchách osobnostného vývoja a väzieb v rodine. Zistilo sa, že z nej majú prospech aj deti s poruchami pozornosti, hlavne v citových vzťahoch, pre deti fóbické, deti, ktoré majú problém s nadviazaním kontaktu s rovesníkmi. Iste ako rodičia ste zažili nejednu situáciu, kedy vaše dieťa vyviedlo jeden zo svojich kúskov, hodných poriadneho trestu. Mnohí z nás však tresty nechcú používať, preto ho zavrú do izby a myslíme si, že sme svoju úlohu odviedli dobre, lebo sme nepoužili telesný trest, ale prehliadli sme,že sme uštedrili ťažký úder zraniteľnej detskej duši. Zážitok s afektívnym stavom svojho dieťaťa majú všetci rodičia.Ak sa objaví raz či dvakrát nič vážne sa nedeje. Keď je to však častý jav, vždy to o niečom vypovedá. Často sa objavujú u detí z rodín, kde sa rodičia dopúšťajú závažných výchovných chýb.Je veľmi dôležité, aby rodičia ťahali za jeden povraz a nemenili svoje rozhodnutia.Musia byť pevný na návštevách, na ihrisku, v obchodoch. „Nie“ musí znamenať „nie“ aj po piatich minútach kriku. Dieťa, ktoré začína chodiť a hovoriť si začína uvedomovať svoju osobnosť. Naráža však na hranice – nás rodičov, preto sa búri a snaží sa presadiť. Zažili ste to určite aj vy a chcete ju riešiť? Riešením je Terapia pevným objatím, ktorú celosvetovo rozšírila PhDr.Jiŕina Prekopová. Zamýšľa sa nad tým, ako je možné, že nikdy a nikde nebolo toľko nespokojných a ťažko vychovateľných detí ako práve dnes.

          ČO  DETI   POTREBUJÚ

          Už od narodenia potrebuje dieťa nežnú starostlivosť, jemné pohojdanie a priamy dotyk. Hneď  po pôrode je potrebné pohladenie a privinutie, aby sa mohli na seba dívať a načúvať jeden druhému.Dieťa sa cíti bezpečne a reaguje na ich záujem.Toto puto je také silné, že rodičia sú schopní priniesť veľké obete.V minulosti bolo dieťa matke odobraté a uložené na novorodenecké oddelenie.Učili rodičov, že keď dieťa plače, netreba ho utešovať. Vzdor a smútok boli trestané ranami a izoláciou.Niektoré deti sa zatvárajú do brnenia a radšej hľadajú väzby na technické prístroje, ako autá, televíziu, počítače.Blížny človek je v hre stále menej. Materiálne bohatý človek má neúrekom príležitostí ochrániť sa pred strachom.Kedykoľvek môžeme komukoľvek po svete poslať e-mail, spojiť sa s reálnymi priateľmi.Kedysi toto bolo fantazírovaním.Dnes a tým už celkom vážne zaoberajú génoví inžinieri a počítačoví programátori. Už malé deti sú pohltené počítačmi, učia sa komunikovať s virtuálom a láska sa vytráca.Preto je dnes také množstvo hyperaktívnych detí, porúch hraničnej osobnosti, bezohľadných egoistov, rozmarných a praktického života neschopných detí. Dnes máme všetko – mobil,jedlo,auto,televíziu,niečo na konte...Dieťa si neváži čo má, chce ešte viac. Deti majú prebytok hračiek a aj tak majú dlhú chvíľu, nehrajú sa. Proti tejto materiálnej blahobytnej, no neutešenej dobe musí stáť pevná a hlavne láskyplná výchova bezvýhradne milujúcich rodičov. Veci sami o sebe nemusia byť zlé.No nemôžu nahrádzať to, čo dieťa najviac potrebuje – bezpodmienečnú lásku. Deťom sa dostáva viac slobody, než sú schopné uniesť. Stále viac rodičov a učiteľov je bezradných.Aj keď chceli robiť všetko správne ,zdá sa im, že ich deti sa vyvíjajú v malých tyranov. Rodičov udržujú v pokluse, nechávajú ich okolo seba tancovať. Cítia sa byť silnejší než rodičia.Rodičom uniklo to, čo ich dieťa v živote potrebuje – vzor u rodičov.Človek vždy napodobňuje tie osoby, ktoré pozná a dokáže viac než on.Dieťa tým stráca možnosť byť chránené .Je nechané napospas samo sebe a svetu.Nevykročí do sveta tak, aby sa vedelo presadiť alebo prispôsobiť. To je to, kedy sa mu dovolí byť „tyranom“.Je preto potrebné nedovoliť deťom robiť to čo chcú, ale aby sa naučili znášať i ťažkosti a problémy, pretože v živote by mohli potom od starostí utekať – od rodiny. Veľmi dôležité je trvalá výchova detí.Je to výchova pre život. Nesprávne je vychovávať dieťa fackou, dávať ho do izolácie.Niekedy dieťaťu povieme, nech nám nechodí na oči i keď sa chce s plačom pritúliť, je odmietnuté. Tým mu však nevytvárame istotu domova a lásky. Dieťa by malo prežívať istotu.“Moja mama a ocko ma majú radi a stoja o mňa, aj keď to nemajú so mnou ľahké“.

          AKO NA TO ?

          Namiesto poriadneho výprasku chytiť dieťa pevne do objatia a dať mu tak pocítiť, čo sa v nás odohráva. Tento prístup – terapia pevným objatím – sa využíva aj v psychologickej praxi.Hovorí sa o ňom ako o životnom štýle. Terapia pevným objatím v najširšom slova zmysle slúži k obnove narušených citových vzťahov.Pomáha posilňovať, liečiť a uzdravovať vzťahy a primknutie medzi najbližšími členmi rodiny.Zmyslom pevného objatia je vrátiť sa do zrelého na psychickej aj fyzickej úrovni tak, aby došlo k vyjadreniu toho negatívneho, čo tieto vzťahy zaťažuje a narušuje. Je možné si tak vyjadriť aktuálne aj dlhodobé pocity. Pevné objatia nie je žiadna nová múdrosť.Používala sa už odpradávna. Spočiatku bol zmysel pevného objatia definovaný ako pomoc človeku v hlbokej duševnej kríze.Vtedy sa myslelo, že je to pomoc pre autistov alebo inak narušené deti. Postupne sa prichádzalo na to, že v narušenej väzbe nie je len dieťa, ale  zasiahnuté sú obe strany. Aj matka a otec musia prejaviť svoje citové poznania a dať ich pochopiť dieťaťu.